BREZNO: Podľa My sme les plošná kalamitná ťažba v Čiernom Balogu problém s lykožrútom pravdepodobne prehĺbi

BANSKÁ BYSTRICA 12. marca (SITA) – Iniciatíva o tom informuje v tlačovej správe s tým, že nejde o problém vytvorený za posledných niekoľko rokov predchádzajúcej vlády, ale ide o výsledok dlhodobého nepochopenia fungovania lesných ekosystémov zo strany obhospodarovateľov lesa. Prízvukuje, že neexistuje dôkaz, že by kalamitná ťažba dokázala zastaviť šírenie lykožrúta.

Riešením, ktoré podľa iniciatívy potvrdzujú aj výsledky lesníckeho výskumu, je vrátiť lesom ich prírodný charakter, pričom začiatkom tohto procesu by mohlo byť ponechanie podstatnej časti postihnutých území bez plošnej kalamitnej ťažby. „V lesoch, ktoré sú dlhodobo bez zásahov človeka, alebo tam, kde tieto zásahy boli iba mierne, kalamity podobných rozmerov nepozorujeme, čo je jednoznačným dôkazom toho, že tristoročné lesnícke tradície v žiadnom prípade nie sú nadradené nad stovky miliónov rokov trvajúci evolučný vývoj lesov.” hovorí Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.

Iniciatíva pripomína, že v súčasnosti čelíme bezprecedentnej klimatickej zmene, ktorá už niekoľko desaťročí výrazne ovplyvňuje aj lesné ekosystémy. „Rozsiahla plošná kalamitná ťažba v okolí Čierneho Balogu bohužiaľ môže šírenie lykožrúta ešte zrýchliť a spôsobiť celú radu ďalších problémov. Skúsenosť ukazuje, že ak sa v podobných podmienkach začne neuvážene a plošne ťažiť, gradácia lykožrúta sa ešte podporí,“ konštatuje Kameniar.

Aktivisti tiež pripomínajú, že ak sa v priebehu niekoľkých rokov vyťaží celá plocha miestnych smrekových lesov, môže to znamenať pre región veľké riziko. Zväčšujúce sa klimatické extrémy v kombinácií s vyrúbanými povodiami môžu ohroziť okolité obce povodňami a priniesť suchá rozmerov, aké oblasť dosiaľ nezažila. Nedokážu tomu zabrániť ani technické opatrenia, ktoré naznačil minister Takáč. Rovnako sa nijako nezabráni vyschnutiu smrekových monokultúr v CHKO Poľana. Tento proces je nezvratný a bude prebiehať bez ohľadu na prijaté opatrenia, nanajvýš sa môže o niekoľko rokov oddialiť.

„Plošné odstraňovanie stromov by bolo obrovskou chybou a zahodením riešenia do koša. Apelujeme na ministra, aby k riešeniu vzniknutej situácie prizval aj vedcov z odborov ekológie, predovšetkým ekológie lesa, hydrológie či klimatológie, a rovnako aj odborníkov z mimovládnych organizácií. V prípade jednostranného uprednostnenia ťažby dreva hrozia podľa nášho názoru regiónu povodne a zhoršovanie sa ekologickej situácie v regióne, ktorá sa negatívne prejaví na turizme ale aj kvalite života miestneho obyvateľstva,” upozorňuje Kameniar.

O vážnej situácii súvisiacej s podkôrnikovou kalamitou v čiernobalockých lesoch informoval v pondelok 11. marca minister Takáč spolu s predstaviteľmi Lesy SR priamo v Čiernom Balogu. Hovoril, že ak sa nezačnú vykonávať rýchle opatrenia, tak je ohrozených až 10 mil. kubických metrov porastov. Lesníci sú podľa generálneho riaditeľa Tibora Menyharta nachystaní urobiť vodozádržné aj protipovodňové opatrenia, aby funkcia lesa, ktorá tu doteraz bola, bola naďalej zabezpečovaná a občania Čierneho Balogu neboli nejakým spôsobom ohrození alebo obmedzení.