ENVIRO: Rozklad ochrany životného prostredia pokračuje cez novelu EIA zákona, tvrdia enviroorganizácie

BRATISLAVA 13. februára (SITA) – Ministerstvo životného prostredia prichádza podľa nich s návrhom, ktorý narúša základné demokratické princípy v tejto oblasti rozhodovania, spôsobuje chaos v legislatíve, no predovšetkým výrazne znižuje ochranu životného prostredia pri povoľovaní veľkých stavieb.

Spolu 28 mimovládnych organizácií a iniciatív dnes zverejnilo hromadnú pripomienku k novele zákona o EIA. Sú medzi nimi organizácie ako Via Iuris, WWF Slovensko, Klimatická koalícia, Združenie Slatinka, Greenpeace Slovensko, Priatelia Zeme-CEPA, Lesoochranárske zoskupenie VLK či Inštitút pre ochranu prírody. Novela podľa nich vytvára chaos v legislatívnom prostredí a vylučuje verejnosť aj obce z dôležitých častí procesu. Poukazujú na to, že napriek tomu, že ide o kľúčový zákon v tejto oblasti, jeho zmena je opäť bezdôvodne v zrýchlenom konaní. „Predkladaná novela je ďalšou ranou pod pás pre práva verejnosti a pre ochranu našej prírody. Bežní ľudia aj samosprávy prichádzajú o dôležité informácie. Návrh vypúšťa ich účasť v zisťovacom konaní, známom ako ‚malá EIA‘, ktoré však je kľúčové pre ďalšie posudzovanie stavieb. A to všetko v hrubom rozpore s právom EÚ a tiež s Aarhuským dohovorom,” povedala advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová.

Mimovládky zároveň upozorňujú na to, že už teraz je jasné, že onedlho bude musieť byť EIA novelizovaná znova v súvislosti s dlho očakávanou stavebnou reformou. Takýto nekoncepčný prístup vnáša podľa nich do povoľovania veľkých stavieb neprehľadnosť, nepredvídateľnosť a chaos. Problémom to bude tak pre investorov, ako aj pre úradníkov a verejnosť, ktorí nebudú absolútne vedieť, ako pri povoľovaní jednotlivých činností postupovať.

Asi najvýraznejšia zmena v novele sa týka zisťovacieho konania. V tejto fáze sa určuje, ktorý projekt pôjde do samotného procesu posudzovania, a ktorý z hľadiska životného prostredia posudzovaný byť nemusí. V tejto časti je v podstate vylúčená verejnosť aj obce, ktoré nemajú projekt priamo na svojom území, poukazujú mimovládky. Účasť verejnosti, odborníkov a obcí, ktoré projekt ovplyvní, je pritom dôležitou súčasťou celého procesu, pretože práve v zisťovacom konaní dochádza k upozorneniu na škodlivosť projektov. Príkladom je zámer stavby golfového ihriska v ochrannom pásme Nízkych Tatier. „Významnú úlohu v procese vtedy zohral Inštitút pre ochranu prírody z Banskej Bystrice, ktorý upozornil na vplyv na významné chránené územia v okolí, keď sa kompetentné štátne inštitúcie k tomu postavili mimoriadne laxne. Ak by platil navrhovaný zákon, dnes by tu golfové ihrisko stálo, chránené mokrade v území európskeho významu by prichádzali o vodu, natekali by do nich chemické látky a postupne by zanikli a časť regionálneho biocentra Chraste by bola zničená hneď,” uviedol Marián Jasík z Inštitútu pre ochranu prírody.

V neposlednom rade zákon mení informovanie verejnosti. Odstraňuje povinnosť zverejnenia informácií o projekte na úradnej tabuli, čo znemožňuje obyvateľom, najmä v dotknutých obciach, aby sa oboznámili s projektom alebo k nemu vzniesli svoje pripomienky. Podľa nových pravidiel tak obyvatelia budú vedieť oveľa ťažšie ovplyvniť výstavbu škodlivých projektov v ich okolí, upozornili mimovládky.